Znaky detského výtvarného prejavu

·        výtvarný dialóg dieťaťa s kresbou, je veľmi dôležitý – výtvarné vyrozprávanie – tiež komunikácia – prvotná komunikácia je nakreslenie motívov alebo príbehu deťmi a druhotná komunikácia je – verbálne – slovné dopovedanie presného doplnenia k jednotlivým nakresleným obrázkom na celom výkrese. Často sa obsah mení pri opakovanom rozhovore s dieťaťom, nie je to však pravidlom. 

·        difúznosť - difúzna kresba – rozptýlená kresba – prvky detskej práce sú rozptýlené a nakreslené alebo namaľované po celej ploche výkresu alebo dieťaťom vyčleneného priestoru;

·        tvarová deformácia – hlavonožce, domček, autíčka a iné veci alebo články končatín – je deformované a rôzne tvarované;

·        proporčné deformácie – veľmi citový vzťah deti vyjadria tak, že nadsadia - znázornia omnoho väčšiu (napr. hlavu postavy, zvieratka alebo celú rodinu na obrázku než ostatných členov rodiny alebo iných prvkov – stromov, kvietkov, domov apod.);

·        transparencia - röntgenová kresba, dieťa nakreslí to, čo má v pamäti z prečítanej rozprávky - Červená čiapočka – tak, že nakreslí vlka aj s babičkou v bruchu, alebo: domček má na prednej strane zreteľné tvary všetkých pre dieťa dôležitých predmetov – stôl, stoličky, lampu so svetlom, knihy, hračky, postavy. Tie sú niekedy veľmi detailne vypracované, autobus je nakreslený aj s cestujúcimi – niekedy sú tam len hlavy, inokedy šofér na sedadle.;

·        striedanie pozorovacích hľadísk inokedy sa to nazýva aj viacpohľadovosť – na jednom obrázku je viacero hľadísk, postava spredu – nohy zboku, križovatka zhora, autá zboku, dom spredu a zboku je prikreslená hneď na dome aj záhradka s kvetmi, stromami, garáž s autom alebo búdka so psíkom tak, že všetko je rôzne uložené na obrázku tak akoby si dieťa zakaždým razom výkres pootočilo, len aby tam dotvorilo všetko, čo si vizuálne zapamätalo a usiluje sa o podrobné kresbové znázornenie;

·        kompozícia - je celkové rozmiestnenie všetkých stvárňovaných prvkov, motívov – difúzna – rozptýlená, pásová – postavy alebo stromy sú nakreslené tak akoby išli vedľa seba v jednej línií, v páse rad-radom popri sebe, najdôležitejšia postava je zároveň najvyššia a najdetailnejšie znázornená;

·        perspektíva - žabia, obrátená perspektíva, vtáčia perspektíva – stvárnenie podľa výšky a pohľadu detí na uvedomené si konkrétne veci zo skutočnosti;

·        preklápanie, sklápanie – ak deti nakreslia postavičky tancujúce v kruhu tak, že všetky sú nakreslené priamo ako vždy stojace – po akomkoľvek pootočení výkresu; 

·        automatizmus – mechanické opakovanie prvku (slniečko do rohu), ale aj rovnakých tvarových prvkov po ploche, mraky, vtáky ako obrátená trojka ležato, sklon saní v zime;

·        personifikácia – prenesenie čŕt ľudskej tváre alebo iných prvkov na zvieraciu a alebo rastlinnú podobu;

·        poľudšťovanie - antropomofrizmus – mačka má korunku na hlave, ceruzka má oči, ústa,;

·        kolorit - farebnosť – deti preferujú veselé, žiarivé farby a presne voči skutočnosti, vzťah k farbám sa veľmi mení neskôr deti priradia farby aj symbolicky;

·        výtvarné rozprávanie ako znázornenie príbehu alebo deja tak, že napríklad na obrázku sú nakreslené úseky dejových línií – niekedy sa to prejaví tak na kresbe alebo maľbe detí, že si rozdelia plochu na časti, ohraničia ich čiarou a v každom vyčlenenom políčku znázorňujú iný dej, ale všetky nejako spolu súvisia, inokedy sa na obrázku vyskytnú hviezdy na nebi, aj slnko, prípadne iné kombinácie motívov;

·        Dieťa netvorí so zámerom vytvoriť umelecké dielo, je to forma hry, aj keď istým spôsobom usmerňovaná. Hovoríme o detských výtvarných prácach. Stretli sme sa však aj s názormi, ktoré hovoria o detskej výtvarnej tvorbe.


Posledná zmena: streda, 30 septembra 2020, 16:12