Kedy je rým rýmom?

Dnes si povieme, kedy je rým rýmom. Najprv si však prečítajte básničku:

Janka Biganičová (11 r.)

LETO

Dovolenka! Kufre beriem.

Všetky tašky opäť zderiem.

Dávam veci do autíčka,

plavky, knihu, taktiež tričká.

 

Teraz všetci nasadneme,

na cestu sa vyberieme.

 

V hoteli sa vyložíme,

oblečenie odložíme

a šup dole ku moru,

chytiť morskú potvoru!

Potom pôjdem do bazéna,

som ním celá ohromená.

Jedlo máme každý deň

také dobré ako sen.

 

To je ale veľká škoda,

týždeň zbehol ani voda.

Všetko naspäť nabalíme,

na cestu sa pripravíme.

Končia sa so sestrou hádky,

ide sa na Medziriadky!

 

 

Rým

 

Som si istý, že vyhľadať všetky rýmy v Jankinej básni nebude pre vás žiaden problém. Už odmalička naše ucho citlivo reaguje na tento zvukový prostriedok v poézii. Keď ste sa ako malé deti učili rozličné rečňovanky či vyčítanky, pamätali ste si najprv slová, ktoré sa rýmovali. Vďaka nim ste si potom osvojili celú básničku.

Pripomeňme si, že rým je zvuková zhoda slabík na konci veršov a na mieste posledného prízvuku vo verši. V Jankinej básni sa rýmujú slová škoda – voda. Posledná slabika je v oboch slovách úplne rovnaká (-da). Obe slová sú dvojslabičné, a keďže v slovenčine je prízvuk vždy na prvej slabike, znamená to, že tieto slová sú ozaj zvukovo podobné. Pri určovaní toho, či sa dve slová na konci verša rýmujú, si teda nevystačíme iba so zhodou posledných hlások alebo slabík. Rým sa začína už v zhode prízvučných slabík slov na konci veršov.

Ukážeme si to na príklade. Vanesska napísala báseň, kde sa vyskytuje takéto dvojveršie:

 

Prejdem hory, prejdem lúky,

poplavím sa do Afriky.

 

Rytmicky je dvojveršie v poriadku, predsa tu však niečo nesedí. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že tieto verše sa rýmujú. Veď v oboch slovách dochádza ku zvukovej zhode posledných slabík (-ky). No rým to predsa nie je. Prečo? Nezhodujú sa posledné slabiky, ktoré sú prízvučné. V slove lúky je prízvučnou slabikou prvá, v slovnom spojení do Afriky je hlavný prízvuk na predložke do, pomocný prízvuk na slabike –ri-. Preto sa Vanesskino dvojveršie nerýmuje.

V dobrej básni pre deti platí, že slová, ktoré sa rýmujú, sú zároveň významovo dôležité, vďaka slovám na rýmových miestach sa najviac ukazuje význam celej básne. V Jankinej básni sú na týchto miestach najčastejšie slovesá (beriem – zderiem, nasadneme – vyberieme). Vďaka tomu je báseň Leto dynamickejšia, Janka v nej vymenúva činnosti, ktoré boli súčasťou jej prázdnin.

Last modified: Friday, 29 March 2013, 8:05 PM