Hudobno-pohybové činnosti na I. stupni ZŠ
Hudobno-pohybové činnosti – prečo?
Pohybová reakcia je odozvou na výrazný hudobný rytmus. Rozvíjajú prirodzenú schopnosť vyjadriť hudbu pohybom. Pohyb má postupne získavať estetický tvar – kvalitu, ladnosť, tanečný pohyb sa kultivuje, kultivuje sa správne držanie tela.
Hudobno-pohybový prejav – prostriedok vyjadrenia detskej emocionality. Hudbu prežívajú a reagujú mimikou, gestom, na farbu, dynamiku, ale i tempo a melódiu, aj agogické zmeny. Rozvíja ich schopnosť empatie a koncentrácie.
- prostriedok poznávania a overovania hudobných zákonitostí – rozvíja sa citlivosť pre vyjadrovacie prostriedky hudby, zmeny, formovú štruktúru, žáner.
- Prostriedok upevňovania dobrej telesnej kondície a duševnej aktivity – radosť z pohybu, snaha po dosahovaní maximálneho kultúry detského pohybového prejavu. Zlepšuje sa ich zmysel pre orientáciu v priestore. Prostredníctvom pohybu sa rozvíja detská kreativita.
- Prostriedok duševnej a telesnej relaxácie – dostatok pohybu je podmienkou harmonického rozvoja. Pohyb zamestnáva veľké skupiny svalstva, ktoré pri pracovnom pohybe nie vždy sú zapojené. Má vplyv na rast a posilňovanie svalstva. Koordinácia pohybu mozgom sám mozog uvoľňuje, tie časti, ktoré boli pod tlakom duševnej záťaže.
- Prostriedok vzájomnej komunikácie – konfrontácia so sociálnym prostredím, kontakt s dospelými či vrstovníkmi. Prehovorí „jeho telo“ ako spôsob vyjadrenia a teda komunikácie, neverbálny výraz- gesto, mimika. Dotyk pri pohyboch v skupine je tiež komunikácie.
- je liečebným prostriedkom
Pohyb a hudba
Život človeka od nepamäti sprevádza na každom kroku pohyb v jeho mnohotvárnych podobách. Tento pohyb je zároveň aj výrazom životaschopnosti, môže byť prejavom psychických stavov jedinca – radosti, ale aj smútku, pohyb prezrádza niečo aj o type osobnosti. Pohyb je prítomný v každej životnej situácii. Môže byť plynulý, pomalý alebo rýchly, jeho tempo sa môže striedať.
Korene hudobno-pohybovej výchovy siahajú do rôznych pohybových systémov tanečných škôl, ktoré sa vykryštalizovali koncom 19. a začiatkom 20. storočia.
Otázkam psychologického významu rytmickej výchovy a rytmicko-tanečnej výchovy sa venovala Ľudmila Ondrůjová – Velínska,
O rozvoj hudobno-pohybovej výchovy najmenších detí v 60-tych a 70-tych rokoch 20. storočia sa zaslúžila česká autorka Věra Mišurcová.
V rovnakom období na Slovensku hudobno-pohybovú výchovu detí predškolského veku rozvíjala Antónia Biľová, ktorá v materskej škole realizovala hudobno-pohybové hry.
Libuše Kurková viedla celoročný kurz pre učiteľov materských škôl.
Božena Viskupová viedla kurz modernizácie hudobnej výchovy s náplňou hudobno-pohybovej výchovy pre učiteľov materských, základných a umeleckých škôl. Na Slovensku realizovali a rozvíjali Orffovu metódu Elena Jurasová a Oľga Pavlovská.
Pohyb charakterizujeme ako „mnohostrannú pohybovú činnosť človeka, ktorá sa realizuje jeho pohybovými orgánmi“. (Trubíniová, 2007, s. 350) Pohyb patrí medzi činitele zúčastňujúce sa významnou mierou na vývine ľudského organizmu.
V štruktúre schopností človeka zaujímajú významné miesto pohybové schopnosti (v odbornej literatúre psychomotorické). Pohybové schopnosti považujeme za vnútorné predpoklady organizmu k pohybovej činnosti. Chápeme ich ako dynamický komplex vybraných vlastností organizmu človeka, integrovaných podľa triedy pohybovej úlohy zabezpečujúce jej plnenie.
Pojem hudobno-pohybová výchova spája hudobnú a pohybovú kultúru, „je to pedagogická disciplína, zameraná na harmonický rozvoj hudobnosti (hudobného sluchu, citu pre rytmus, hudobnej pamäti) prostredníctvom pohybov a naopak, prostredníctvom hudby na rozvoj a tvorbu estetických pohybov. Obsahuje zložku hudobnú, pohybovú, literárnu a estetickú.“ (Šimoneková, 1995, s. 93)
„V ľudskom pohybe je harmonicky prepojená zložka fyzická, mentálna, psycho – sociálna i kultúrno – spirituálna. Pohyb je univerzálnym výrazovým prostriedkom človeka, základom akejkoľvek aktívnej činnosti, sebarealizácie, je prejavom jeho pocitov, nálad, potrieb, komunikácie“ (Liba, 2007, s. 64).
„Hudobno-pohybová výchova je pedagogická disciplína, zameraná na harmonický rozvoj hudobnosti (hudobného sluchu, citu pre rytmus, hudobnej pamäti) prostredníctvom pohybov a naopak, prostredníctvom hudby na rozvoj a tvorbu estetických pohybov. Obsahuje zložku hudobnú, pohybovú, literárnu a estetickú“ (Šimoneková, 1995, s. 93).
Podľa Sedláka „zmyslom hudobno-pohybovej výchovy je kultivovať telesné pohyby detí a usmerňovať ich tak, aby prehlbovali a umocňovali hudobné vnímanie a hudobný zážitok, rozvíjali hudobné predstavy, fantáziu, obohacovali hudobný fond detí a viedli k rýchlejšiemu poznávaniu hudobne výrazových prostriedkov a ich funkcií“
Podľa Balcárovej „pohyb je neodmysliteľne spojený s rytmom a rytmus, to je ľudský praelement. Jeho existenciu vieme zdôvodniť z hľadiska vývinu človeka, súvisí s vývojom reči a v tejto súvislosti aj so vznikom hudby ako výsledku produktu tvorivého vedomia jedinca.“
„Tlieskanie a hra na telo Harmonizujú mozgové hemisféry a zlepšujú koordináciu časti tela“ (Kotmanová, 2008, s. 16).
„Hudobná improvizácia predstavuje možnosť objavovať vlastné (často neobjavené) tvorivé sily, využiť fantáziu a imagináciu a posilniť tak rast sebavedomia“ (Kotmanová, 2008, s. 16).
„Pohybovými hrami rozvíjame pohybové schopnosti detí, zlepšuje sa činnosť všetkých orgánov, upevňujú sa vôľové vlastnosti detí, sebaovládanie, kooperácia detí. Deti obľubujú pohybové hry so spevom, riekankami. V týchto hrách sa učia priestorovej orientácií, rozvíja sa pohybová pamäť a zmysel pre harmóniu pohybu. Prínosom týchto hier je aj to, že navodzujú veselú náladu“ (Běhalová, 2008, s.28).
Pri rozvíjaní pohybových zručností je nutné rešpektovať zásadu, že dieťa rozvíja určitú pohybovú schopnosť až v určitom vývojovom štádiu. Tam, kde nie je úspešné, volí pohyb, ktorý má už zvládnutý a v ktorom je si isté. Každé dieťa má vlastné tempo, preto je lepšie, hlavne pri realizácii pohybovej výchovy vo veku od piatich rokov, sledovať úroveň schopností každého dieťaťa osobitne, a to nie je po stránke fyzického rozvoja, ale i vzhľadom k vývoju celej osobnosti. Okolitý svet pôsobí na všetky zmysly dieťaťa a môže tak ovplyvniť charakter pohybu. Pri rozvíjaní pohybových schopností je rovnako nutné ponechať deťom dostatočný priestor na vlastné pohybové varianty. Pohyb však nie je pre dieťa len podnetom na vývoj, ale aj prostriedkom k poznaniu a nadviazaniu kontaktov.
Pohyb ako prostriedok hudobného vyjadrenia upevňuje telesné zdravie. Koordinácia pohybov s hudbou zaisťuje ľahkosť, obratnosť, pohyblivosť, upevňuje celkové držanie tela. Zlepšuje sa dokonca mimika i gestika. Pohybové úkony slúžia u detí k vybitiu telesnej energie a neskôr sú i prípravou na pracovné úkony. Telesné pohyby rozvíjané a kultivované hudbou sú v dobe priemyselnej revolúcie a vyspelej techniky súčasťou telesnej a duševnej hygieny.
Spoločným prvkom, v ktorom sa stretáva pohyb s hudbou je rytmus. V hudobnej zložke znamená striedanie dĺžok a akcentov, v motorickej zložke ide o realizáciu striedania pohybov rôzneho trvania a charakteru. Základná kvalitatívna odlišnosť medzi hudobným a pohybovým rytmom je daná predovšetkým tým, že hudobný rytmus vzniká určitým usporiadaním hudobných vyjadrovacích prostriedkov v konkrétnom čase a pohybový rytmus vytváraný z pohybových prvkov v čase a v priestore.
Učebné osnovy v obsahu predmetu uvádzajú:
- piesne umelé, ľudové, detské z folklórnych oblastí Slovenska
- ľudové a umelé detské hudobno-pohybové tanečné hry, materiál zvykoslovia, sviatkov,
Obsah hudobno-pohybových činností definujú:
- reagovať na hudbu a stvárňovanie hudby pohybom, tancom, gestom
- pohybové vyjadrenie rytmu a charakteru piesne, hudobnej skladby (krok, chôdza – dopredu, dozadu, na mieste, poklus, beh)
- vytváranie jednoduchých ostinátnych sprievodov hrou na tele (tl. pl. podupy podľa hudby)
- pohybové vyjadrenie vzťahov vysoko, nízko, stúpanie, klesanie melódie, silno, slabo, pomaly, rýchlo
- používanie taktovacích gest v 2/4, ¾, 4/4
- pohybové stvárnenie a vyjadrenie hudobného výrazu a nálady
Dieťa má disponovať nasledujúcimi kompetenciami:
Vedieť správne chodiť a pochodovať podľa hudby, reagovať na zmeny tempa a dynamiky
Taktovať uvedené takty
Ovládať kroky čardáša, valčíka, mazúrky
Pohybom vyjadriť náladu hudby
Motivácia detského hudobno-pohybového prejavu:
- integračné prvky jednotlivých druhov umenia
- kostýmové doplnky a rekvizity inšpirujú k metaforickým vyjadreniam
- pohybový prejav učiteľa, resp. tanečníka
- motivácia slovná a priebežná
- motivácia audiovizuálna
- návšteva predstavenia opery, baletu, výchovného koncertu
Metódy hudobno-pohybovej výchovy:
1) Etapa spontánneho prejavu
- metóda spontánnej pohybovej reakcie
- imitačná metóda
2) Etapa uvedomovacích procesov
- metóda uvedomelého osvojovania pohybových prvkov
- metóda tvorivých pohybových prejavov
Obsah – prostriedky hudobno-pohybovej výchovy
1) hra na tele
- etapa spontánnych prejavov (tvorba jednoduchých ostinátnych sprievodov)
Metodické usmernenia:
- musíme vychádzať z jednoty slova, hudby a pohybu
- základom je rytmus, ktorý je vlastný ako hudbe, tak aj telesnému pohybu a tancu
- prípravou sú všetky rytmické činnosti – výrazná rytmizácia a deklamácia
- etapa uvedomelých prejavov – UVR
- tvorivá pohybová elementárna improvizácia
2) Hudobno-pohybové hry so spevom
Všímame si:
a) Hudobnú stránku – pieseň má mať znaky dobrej piesne, ktorá zaujme deti, rešpektuje vek – rozsah, rytmická náročnosť
b) Text piesne – ktorý vovedie deti do hry, do situácie, je pre ne zrozumiteľný – chápu aj hru
2. Hudobno-pohybové hry
Sú to hry hry s hudbou – hranie sa s hudbou – hry s kontrastmi pomaly – rýchlo,
vysoko – nízko, silno - slabo
3. Tanečné prvky – krokové variácie (tanečná chôdza, beh, prísunný krok do strán, dopredu a dozadu, poskočný krok, cval, valčíkový krok, valašský krok, odzemok, podupy s rytmizáciou – hrou na tele)
Musia tu zvládnuť dve roviny:
a) tanečné prvky – krokové variácie (jednokročka, točenie a pod.)
b) tanečné útvary - rad, zástup, kruh, koleso, had, diagonála
4. Jednoduché tančeky k piesňam a hudobným skladbičkám
- tančeky k detským piesňam
- ľudové tance – regionálne prvky ľudových tancov (dievčenské tance, mužské, párové)
- súčasné moderné pohybové kompozície
5. Pohybové vyjadrenie hudobno-vyjadrovacích prostriedkov
farba – ľahké poskoky
melódia - využitie vertikálnej i horizontálnej fonogestiky
harmónia – dramatickosť pohybu – ľúbozvučné, nepríjemné, súlad, zladenie
pohybu,
tempo – chôdza, beh, zmeny, postupnosť, gradácia
rytmus – striedmy – bez výrazných zmien, bez nepravidelností, pravidelný aj tanečný pohyb je taký
temperamentný – provokuje k tancu, objavuje sa veľká
prízvučnosť, synkopy,
krehký – jemne staccata, spojenie staccata a legáta v melódii,
monotónny – stále sa opakujúci
dynamika – v tanečnom pohybe je to vnútorná sila pohybu a jej vzťah k priestoru
6. Hudobno-dramatické pohybové prejavy
- hudobno-dramatické stvárnenie piesne, (využiť jednotlivec-skupina)
- hudobno-dramatické stvárnenie skladieb
- hudobno-dramatické tvorivé miniatúry
- hra na balet, pohybová a pantomimická dramatizácia príbehu, hudby, piesne atď.
fonogestika vertikálna - dvojice stoja oproti sebe,
fonogestika horizontálna - stvárnenie pohybu melódie
pantomíma - zachytiť dej, výraz mimikou, možnosť výberu určitého vokálu
Scénická dramatizácia časti operného libreta: - rozprávkové opery
- opery z detského prostredia
- opery zo sveta zvierat
Hra na operu: expresívna reč, rytmizovaná reč,
Balet pre deti : v balete sú hudobné prostriedky prispôsobené deťom. Špecifické rysy:
- príťažlivá tematika
- primeraný rozsah
- prehľadné členenie
- zrozumiteľnosť hudby
- zrozumiteľnosť pohybu
Hry na balet – využiť pantomimické prostriedky, tanečná štylizácia a pre balet charakteristická chôdza
- PaedDr. B. Balcárová, PhD., PaedDr. A. Derevjaniková, PhD., Doc. PaedDr. D. Šimčík, PhD.: Balcárová, PhD. doc. PaedDr. Božena